Mentálna anorexia je závažné ochorenie, charakterizované najmä úmyselným znižovaním telesnej hmotnosti a snahou udržať si ju. U detí a dospievajúcich je charakterizovaná tým, že počas rastu nedosahujú očakávaný hmotnostný prírastok. Snaha o nízku hmotnosť je sprevádzaná ovládajúcim presvedčením o vlastnej nadváhe, intenzívnym strachom z priberania (a to i v prípade, že telesná hmotnosť je nižšia ako normálna) a z ochabnutosti tvaru tela.

Je to psychosomatické ochorenie. Primárne však ide o psychickú poruchu, ktorá sa prejavuje neprimeranými stravovacími postojmi a návykmi. Tie vedú k poruche výživy až podvýžive, ktorá spôsobuje sekundárne zdravotné ťažkosti. Ich závažnosť môže byť rôzna, môžu však viesť až k smrti.

Na vzniku a rozvoji mentálnej anorexie sa podieľa celá rada faktorov. K jej rozvoju dochádza najčastejšie vo veku 13–20 rokov, avšak celkovo vo veku 10-40 rokov. Väčšina ľudí má na začiatku normálnu hmotnosť. Ochorenie sa často rozvíja pomaly a nenápadne. Stravovacie postoje a návyky sa postupne menia, gradujú a hmotnosť sa znižuje.

Ochorenie postihuje viac ženy ako mužov, hoci počet mužov má v posledných rokoch zvyšujúcu sa tendenciu. Odhady jeho výskytu sa pohybujú v rozmedzí 0,2-1 % populácie žien vo veku 15-30 rokov, neúplne vyjadrené formy sú ešte rozšírenejšie.

Klinické obrazy porúch príjmu potravy sa v priebehu času môžu meniť, prelínať či prechádzať jeden do druhého. Pre mentálnu anorexiu je typická trvalo nízka telesná hmotnosť, ktorá môže rôzne kolísať. Ľudia sa však môžu líšiť v tom, ako ju dosahujú a udržiavajú. Najčastejšie užívanými spôsobmi sú vyhýbanie sa jedlám, po ktorých sa priberá, obmedzovanie stravy až hladovanie, konzumácia malého množstva stravy s následne vyvolaným zvracaním alebo defekáciou, zneužívanie laxatív, anorektík, diuretík a klyzmátov, alebo nadmerné cvičenie. Môžu sa objavovať aj epizódy záchvatov prejedania.

Človek s mentálnou anorexiou vedome potláča pocit hladu a chuť na jedlo. Strave sa vyhýba, pretože jesť nechce a nie preto, že by naň nemal chuť. Vytrvalo sa snaží schudnúť, alebo aspoň zabrániť nárastu telesnej hmotnosti. Prekonanie hladu vyvoláva pocit spokojnosti so sebou.

Obmedzovanie sa v strave je u človeka s mentálnou anorexiou často spojené so zvýšeným záujmom o jedlo. Napríklad neustále na jedlo myslí, varí pre druhých a servíruje im, vyhľadáva nové recepty, atď. Niekedy sa môže uňho objavovať zvýšená, alebo zmenená chuť, napr. na sladké jedlá. Po dlhodobom hladovaní sa môže sekundárne objaviť nechutenstvo, alebo oslabenie chuti k jedlu.

Venuje nadmernú pozornosť svojmu vzhľadu a telesnej hmotnosti. Neustále sa zaoberá tým, ako vyzerá. Má narušené vnímanie vlastného tela. Pri pohľade do zrkadla sa nevidí tak, ako ho vidia ostatní ľudia. Nevidí sa chudý či vyziabnutý, nevidí svoje skutočné telesné proporcie. Vidí sa tučný. Z toho vyvodzuje preňho jasný a nevyvrátiteľný záver, že tučný je. Jedná sa však o chorobné a ovládajúce presvedčenie. Prežíva intenzívny, neodbytný a ovládajúci strach, že priberie a jeho telesné proporcie sa ešte zväčšia. Často býva náladový, podráždený, uzatvára sa pred druhými. Narušené vnímanie telesnej hmotnosti a telesných proporcií má neprimeraný vplyv na jeho sebahodnotenie. Sám seba prežíva ako človeka bez hodnoty, má nízke sebavedomie.

Často má malý náhľad na svoje emočné prežívanie a správanie, na ochorenie ako také. Svoje stravovacie ťažkosti a závažnosť nízkej telesnej hmotnosti popiera či podceňuje. So svojou vyziabnutosťou je spokojný. Obrovskú dôležitosť pripisuje tomu, čoho sa obáva (priberanie, zmena telesných proporcií, atď.).

Následkami znižovania hmotnosti sú podvýživa, sekundárne endokrinné a metabolické zmeny a narušenie telesných funkcií. Jednotlivé príznaky somatických ochorení sa pritom líšia podľa závažnosti podvýživy a metód užívaných ku kontrole hmotnosti.

Endokrinné zmeny sa u žien prejavujú ako strata menštruácie a u mužov ako strata sexuálneho záujmu a potencie. Menštruácia môže pretrvávať u žien, ktoré užívajú náhradnú hormonálnu liečbu, najčastejšie vo forme antikoncepčných tabliet. Môže sa tiež vyskytnúť zvýšená hladina rastového hormónu, zvýšená hladina kortizolu (tzv. stresového hormónu), zmeny periférneho metabolizmu tyreoidného hormónu štítnej žľazy a odchýlky vo vylučovaní inzulínu.

Ak sa ochorenie začalo rozvíjať pred nástupom puberty, dochádza k jej oneskoreniu, alebo zastavaniu. Zastavuje sa rast, dievčatám sa nevyvíjajú prsia a nedostanú menštruáciu, u chlapcov pretrvávajú detské genitálie. Po uzdravení dochádza často k normálnemu dokončeniu puberty, avšak nástup menštruácie je oneskorený.

Priebeh ochorenia môže byť skomplikovaný aj rozvojom depresívnych a neurotických príznakov, závislosťou na omamných látkach a samovražednými pokusmi. Úmrtnosť je v priemere trikrát vyššia ako pri ostatných duševných poruchách. Súvisí však najmä so sprievodnými zdravotnými komplikáciami. Najčastejšími príčinami úmrtia sú podvýživa, samovražda a alkoholizmus.

Použitá literatúra:

• Kocourková, J. (2004). Mentální anorexie a mentální bulimie v dětství a adolescenci. Praha: Státní zdravotní ústav.
• Krch, F.D. (Ed.). (2005), Poruchy příjmu potravy (2nd ed.). Praha: Grada Publishing.
• Navrátilová, M., & Hamrová, M. (2009). Realimentace u závažných poruch příjmu potravy – mentální anorexie a bulimie. New EU Magazine of Medicine, 1–2, 22-36.
• Němečková, P. (2007). Poruchy příjmu potravy. Psychiatrie pro Praxi, 4, 155–157.
• Novák, M. (2010). Společnost, kultura a poruchy příjmu potravy. Brno: Akademické nakladatelství CERM.
• Papežová, H. (2004). Poruchy příjmu potravy. In C. Höschl, J. Libiger, & J. Švestka (Eds.), Psychiatrie (2nd ed.) (pp. 609-620). Praha: Tigis.
• Smolík, P. (1996). Duševní a behaviorální poruchy. Praha: Maxdorf.
• Raboch, J., Hrdlička, M., Mohr, P., Pavlovský, P. & Ptáček, R. (Eds.). (2015). DSM-5 Diagnostický a statistický manuál duševních poruch. Praha: Hogrefe-Testcentrum.

Mentálna bulímia je závažné ochorenie, pre ktoré sú charakteristické najmä opakujúce sa a nekontrolovateľné záchvaty prejedania. Po nich sa objavujú intenzívne negatívne emócie a strach z priberania, ktorých sa človek snaží zbaviť kompenzačným správaním. Kompenzáciou, najčastejšie zvracaním, sa snaží získať kontrolu nad telesnou hmotnosťou. Ďalšími typickým príznakom je nadmerná pozornosť venovaná vzhľadu, hmotnosti a telesným proporciám. Človek sa neustále zaoberá tým, ako vyzerá, koľko váži a prikladá tomu veľký význam. Výzor zaujíma popredné miesto v jeho sebahodnotení.

Je to psychosomatické ochorenie. Rovnako ako pri mentálnej anorexii ide primárne o psychickú poruchu, ktorá sa prejavuje neprimeranými stravovacími postojmi a návykmi. Tie vedú k poruche výživy, ktorá spôsobuje sekundárne zdravotné ťažkosti. Ich závažnosť môže byť rôzna, môžu však viesť až k smrti.

Na vzniku a rozvoji mentálnej bulímie sa podieľa celá rada faktorov. K jej rozvoju dochádza najčastejšie vo veku 6–25 rokov. Trpí ňou 1-3 % populácie. Väčšina ľudí má na začiatku normálnu, primeranú hmotnosť. V minulosti bolo u mnohých z nich prítomné intenzívnejšie obmedzovanie sa v jedle, mentálna anorexia či obezita.

Ochorenie sa často rozvíja pomaly a nenápadne, stravovacie postoje a návyky sa však postupne menia a gradujú. Človek si zvyčajne zachováva primeranú hmotnosť, čo sťažuje možnosť odhalenia tohto ochorenia. Ak má hmotnosť nižšiu ako pred začiatkom ochorenia, snaží sa udržať si ju. Klinický obraz sa v priebehu času môže meniť, môže sa prelínať s inými poruchami príjmu potravy.

Pred záchvatom prejedania človek často prežíva úzkosť. Tú sa snaží znížiť tým, že sa preje veľkým množstvom zvyčajne vysokokalorickej potravy a to v krátkom čase. Počas záchvatu prežíva pocit straty kontroly nad jedlom. Nedokáže sa jedenia zdržať, alebo ho zastaviť, nedokáže kontrolovať čo a v akom množstve je. Po prejedení prežíva nepríjemné telesné pocity, depresívne pocity a vinu. Aby sa ich zbavil, siaha ku kompenzačnému správaniu, ktorým sa snaží zo seba dostať skonzumované jedlo, a tak zabrániť priberaniu. Môže ísť o vyvolanie zvracania, užívanie preháňadiel, diuretík, anorektík, prísne diéty, pôsty, nadmerné cvičenie, atď. Po kompenzácii prežíva pocit úľavy a menší strach z priberania. Na druhú stranu začína pociťovať, že zlyhal, vyčíta si, že to nezvládol.

Vzniká bludný kruh, ktorý často vedie k striedaniu záchvatov prejedania a kompenzačného správania s obdobiami výrazného obmedzenia príjmu potravy. Záchvaty trvajú niekoľko minúť až hodín. Vyskytujú sa v rozmedzí niekoľkokrát za deň až dva-trikrát za mesiac. Človek má obvykle „svoje“ potraviny, ktoré v záchvate konzumuje. Aj keď sa človek práve neprejedá, na jedlo neustále myslí a zaoberá sa ním, baží po ňom. Často prežíva pocit, že je tučný. Ten je spojený s neodbytným strachom, že preberie.

Často má nízky náhľad na svoje emočné prežívanie a správanie, na ochorenie ako také. Mnohokrát býva náladový, podráždený, sám seba vníma negatívne a má nízke sebavedomie. Jeho sebahodnotenie je neprimerane závislé na jeho hmotnosti a telesných proporciách. Uzatvára sa pre druhými.

Aj pri mentálnej bulímii dochádza k rozvoju rôznych zdravotných ťažkostí. Jednotlivé príznaky telesných ochorení sa líšia podľa závažnosti podvýživy a metód používaných ku kontrole hmotnosti. Opakované zvracanie, či užívanie laxatív a diuretík, vedie k rozvoju porúch elektrolytovej rovnováhy (rovnováha množstva sodíka, draslíka, vápnika, horčíka a chloridu v krvi) a k rôznym ďalším zdravotným ťažkostiam. V porovnaní s mentálnou anorexiou nedochádza k strate menštruácie. Priebeh ochorenia môže byť skomplikovaný aj rozvojom depresívnych a neurotických príznakov, závislosťou na omamných látkach a samovražednými pokusmi. Úmrtnosť je v porovnaní s mentálnou anorexiou nižšia.

Použitá literatúra:

• Krch, F.D. (Ed.). (2005), Poruchy příjmu potravy (2nd ed.). Praha: Grada Publishing.
• Navrátilová, M., & Hamrová, M. (2009). Realimentace u závažných poruch příjmu potravy – mentální anorexie a bulimie. New EU Magazine of Medicine, 1–2, 22-36.
• Němečková, P. (2007). Poruchy příjmu potravy. Psychiatrie pro Praxi, 4, 155–157.
• Novák, M. (2010). Společnost, kultura a poruchy příjmu potravy. Brno: Akademické nakladatelství CERM.
• Papežová, H. (2004). Poruchy příjmu potravy. In C. Höschl, J. Libiger, & J. Švestka (Eds.), Psychiatrie (2nd ed.) (pp. 609-620). Praha: Tigis.
• Smolík, P. (1996). Duševní a behaviorální poruchy. Praha: Maxdorf.
• Raboch, J., Hrdlička, M., Mohr, P., Pavlovský, P. & Ptáček, R. (Eds.). (2015). DSM-5 Diagnostický a statistický manuál duševních poruch. Praha: Hogrefe-Testcentrum.

Záchvatovité prejedanie (binge-eating) je porucha príjmu potravy, charakterizovaná najmä opakovanými a nekontrolovateľnými záchvatmi prejedania sa. K týmto záchvatom dochádza aspoň jeden krát za týždeň. Človek počas nich v krátkom čase skonzumuje veľké množstvo jedla. Avšak na rozdiel od mentálnej bulímie, nesiaha po záchvate ku kompenzačnému správaniu (pôst alebo zvracanie).

Záchvaty prejedania sú spojené so stratou kontroly nad schopnosťou zdržať sa jedenia, alebo zastaviť ho. Človek ich prežíva ako výrazne zaťažujúce. Okrem toho zažíva počas záchvatov ďalšie nepríjemné zážitky a pocity. Je, až kým sa necíti byť nepríjemne plný. Je veľké množstvo jedla, aj keď sa necíti byť hladný. Je osamote, pretože sa hanbí za to, ako veľa je. Po prejedení je sám sebou znechutený, je depresívny, alebo sa cíti previnilo. Niektorí ľudia zažívajú počas, alebo po prejedení sa aj disociatívne zážitky, t.j. akoby pri prejedaní neboli ani prítomní, akoby sa to ani nedialo. Precitnú až vtedy, keď sa cítia nepríjemne plní.

Pre záchvatovité prejedanie je typická skôr konzumácia veľkého množstva potravy ako baženie po určitých druhoch jedla. Ľudia sa medzi sebou líšia v tom, aké potraviny počas záchvatov jedia. Sami často striedajú konzumované potraviny. Zvyčajne sa snažia svoje ťažkosti skrývať. Prejedajú sa tajne, alebo aspoň tak nenápadne, ako je to možné. Záchvaty prejedania si môžu niekedy dopredu plánovať.

Najčastejším spúšťačom záchvatov prejedania sú negatívne emócie. Ďalšími spúšťačmi zvykne bývať záťaž v medziľudských kontaktoch, obmedzovanie jedla, diéty, negatívne pocity z hmotnosti, tvaru tela a jedla, nuda. Prejedanie krátkodobo zmierni nepríjemné pocity. Z dlhodobého hľadiska však často vedie k negatívnemu sebahodnoteniu a emočným rozladám.

Použitá literatúra:

• Raboch, J., Hrdlička, M., Mohr, P., Pavlovský, P. & Ptáček, R. (Eds.). (2015). DSM-5 Diagnostický a statistický manuál duševních poruch. Praha: Hogrefe-Testcentrum.

Psychogénne prejedanie (laicky nazývané aj emocionálne jedenie) je charakterizované ako prejedanie sa s cieľom uľaviť si od negatívnych emócií, alebo od napätia pri zvýšenej záťaži. Prejedanie sa je reakciou na negatívne a ťažko zvládnuteľné emócie. Nie je reakciu na pocit hladu. Ten často ani nie je prítomný. Ide o dysfunkčný mechanizmus zvládanie záťaže.

Spúšťačom prejedania sú teda pre daného človeka emočne zaťažujúce udalosti. Prežívaná záťaž môže byť subjektívna. Pre iného človeka nemusia byť tieto udalosti zaťažujúce. Napríklad skladanie skúšky, prednáška pred publikom, atď. Alebo spúšťačom sú udalosti ako konflikty, vyčerpanie, preťaženie, úraz, choroba, strata alebo úmrtie blízkeho, pôrod, atď., ktoré by boli zaťažujúce pre väčšinu ľudí.

Na začiatku sa zvyčajne objavuje baženie (craving) po vysokokalorickom jedle, ktoré má minimálnu nutričnú hodnotu. Ide o sladké a mastné jedlá (tzv. „comfort food“ alebo „junk food“) ako čokoláda, keksíky, zmrzlina, čipsy, hranolky, pizza, rôzne druhy rýchleho občerstvenia, atď. Baženie je nasledované prejedaním sa týmito jedlami.

Často sa vyskytuje u ľudí s poruchami príjmu potravy. U ľudí bez tohto ochorenia rastie pri pravidelnom psychogénom prejedaní riziko vzniku mentálnej bulímie alebo mentálnej anorexie.

Ak nie je prítomná závažnejšia porucha príjmu potravy, liečba psychogénneho prejedania sa spočíva v učení zvládať negatívne emócie. Ide teda o osvojenie si zdravých a konštruktívnych spôsobov zvládania záťaže. Vhodným prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa je psychoterapia.

Syndróm nočného prejedania je charakterizovaný opakovanými epizódami nočného jedenia. Môže mať podobu excesívneho jedenia po už skonzumovanej večeri a/alebo opakovaných epizód jedenia po zobudení sa zo spánku. Po najedení sa ide človek znova spať.

Na rozdiel od prejedania sa pri iných poruchách príjmu potravy nedochádza k prejedaniu sa veľkým množstvom jedla v krátkom čase. Nočné prejedanie spočíva v tom, že človek skonzumuje veľkú časť svojho denného kalorického príjmu postupne v neskorých nočných, alebo skorých ranných hodinách. Pri večeri sa typicky obmedzuje v množstve skonzumovaného jedla. Po večeri niečo „zobe“, „vyjedá“, až kým nejde spať. Typicky však trpí nespavosťou. V noci sa opakovane budí, vždy niečo zje a ide znova spať. Často verí, že mu jedlo pomôže lepšie spať.

Jedeniu predchádza baženie (craving) zvyčajne po vysokokalorickom jedle, teda po sladkom alebo mastnom (tzv. „comfort food“ ). Človek jedlo konzumuje vedome, na druhý deň si to pamätá a môže sa kvôli tomu cítiť zahanbený. Ak jedlo nemá k dispozícií, jesť nemusí. Dôležité však je, že nočné prejedanie prežíva ako výrazne zaťažujúce a/alebo ako narušenie svojho bežného fungovania.

Syndróm nočného prejedania sa môže rozvinúť u ľudí, ktorí majú zmenený stravovací režim, pretože pracujú dlho do noci, alebo v prevádzke na smeny. Môže sa rozvinúť aj v dôsledku vynechávania, alebo redukcie stravy pri diétach, nadmernom pracovnom vyťažení, či ako reakcia na zvýšenú záťaž. Jeho liečba spočíva v edukácií, psychoterapii a nutričnom poradenstve.

Použitá literatúra:

• Krch, F.D. (Ed.). (2005), Poruchy příjmu potravy (2nd ed.). Praha: Grada Publishing.
• Raboch, J., Hrdlička, M., Mohr, P., Pavlovský, P. & Ptáček, R. (Eds.). (2015). DSM-5 Diagnostický a statistický manuál duševních poruch. Praha: Hogrefe-Testcentrum.

Poruchy príjmu potravy sú považované za biopsychosociálne podmienené ochorenie s multifaktoriálnou etiológiou. To znamená, že ich rozvoj je vždy výsledkom vzájomného kumulatívneho vplyvu rôznych biologických, vývojových, rodinných a sociokultúrnych faktorov, nepriaznivých životných udalostí, či osobnostných čŕt. Okrem držania redukčných diét výskumy nezistili existenciu žiadnej špecifickej príčiny ich vzniku. Nespokojnosť s telom je pravdepodobne nutný predpoklad rozvoja ochorenia, ale sama o sebe tiež nie je dostačujúca.

1. Biologické faktory

V odbornej literatúre sú najviac diskutované faktory ako neurologické zmeny mozgu, narušenie regulácie a funkcií neurotransmiterových systémov, ženské pohlavie, puberta, menštruačný cyklus a telesná hmotnosť. S rastúcou hmotnosťou sa významne zvyšuje nespokojnosť s telom, držanie diét a bulimické správanie.

Z pohľadu liečby je najviac užitočné poňatie porúch príjmu potravy ako formy závislosti na manipulácii s jedlom. Vychádza z konceptu systému odmeny (reward systém). Ide o funkčný systém mozgu s dopamínergickou transmisiou, vďaka ktorému prežívame pocity slasti. Je tvorená ventrálnou tegmentálnou oblasťou, nucleus accumbens a limbickým systémom (ten tvorí amygdala a hipocampus). Ich vzájomná komunikácia prebieha prostredníctvom neurotransmiterov. Pri poruchách príjmu potravy sú dôležité najmä dopamín, endogénne opioidy a kanabinoidy. S rozvojom ochorenia dochádza v systéme odmeny k postupným biochemickým a štrukturálnym zmenám. Pri mentálnej anorexii dochádza k zníženiu množstva dopamínu v striate, čo oslabuje slastný pocit z jedenia. Človek si tak „stimuluje“ systém odmeny cez opioidné a kanabinoidné receptory náhradným spôsobom, napríklad nadmerným cvičením. Pri prejedaní sa dochádza naopak k uvoľňovaniu vyššieho množstva dopamínu. Človek prežíva intenzívny slastný pocit. Mozog si zapamätá ako tento pocit vyvolal a s akým správaním ho dosiahol. Chce ho zažiť znova. Postupne nič iné okrem prejedania sa neuvoľňuje dostatočné množstvo dopamínu. Rozvíja sa závislosť na prejedaní sa.

Okrem narušenia regulácie a dysfunkcie neurotransmiterových systémov v systéme odmeny dochádza aj k zvýšeniu aktivity serotonínového systému. To môže pri mentálnej anorexií viesť k zníženiu príjmu potravy a kompulzívnym aktivitám znižujúcim hmotnosť. Pri mentálnej bulímii to môže spôsobovať otupenie schopnosti vnímania sýtosti, depresívnu náladu a tendenciu k impulzivite.

2. Emocionálne faktory

Za významné predispozičné faktory sa považujú depresívne a afektívne poruchy. Často sa vyskytujú i obsedantné príznaky. Nešpecifické faktory zvyšujúce riziko rozvoja porúch príjmu potravy sú negatívne sebahodnotenie, nízke sebavedomie a sebaúcta, pocity neefektívnosti, depresívna nálada a nedôvera vo vlastné pocity.

3. Osobnosť a ďalšie psychické charakteristiky

V odbornej literatúre sa uvažuje o existencii určitých osobnostných čŕt, alebo špecifických porúch osobnosti, ktoré by mohli zvyšovať riziko rozvoja porúch príjmu potravy. Pri mentálnej anorexii ide najmä o nadmernú emočnú kontrolu, rigiditu a perfekcionizmus, pri mentálnej bulímii o emočnú nestabilitu a zníženú sebakontrolu. Pri mentálnej anorexií sa často udáva spoločný výskyt s obsedantne-kompulzívnou poruchou a výskyt obsedantných čŕt. Pri oboch ochoreniach sa často vyskytuje hraničná porucha osobnosti.

Niektoré psychické charakteristiky môžu byť prejavom podvýživy (napríklad obsedantné črty, zníženie libida), psychického a fyzického strádania (napríklad precitlivenosť, nedôvera vo vlastné pocity, egocentrizmus, atď.), alebo dôsledkom dlhodobej izolácie. Čím skôr dochádza k rozvoju ochorenia, tým väčší vplyv má na osobnosť. Tým výraznejšie môžu byť známky nezrelosti, obavy z dospievania, separácie a samostatnosti.

4. Životné udalosti

Môže ísť napríklad o často posmešné narážky na nadváhu alebo vzhľad od vrstovníkov, rodinných príslušníkov, či učiteľov. Ďalej o sexuálne, alebo iné konflikty, napríklad sexuálne či fyzické zneužívanie, konflikty rodičov, významné životné zmeny (napríklad tehotenstvo, odchod na vysokú školu), zlyhania, chorobu, stratu blízkej osoby, alebo odlúčenie od nej, rodinné problémy.

5. Rodinné a genetické faktory

Riziko rozvoja ochorenia môže byť vyššie, ak trpí poruchou príjmu potravy niektorá z najbližších príbuzných, najčastejšie matka, alebo sestra. Rizikové môžu byť niektoré negatívne charakteristiky členov rodiny (napríklad duševné ochorenie) i rodiny ako celku (napríklad problémy a interakcie v rodine, nedostatok starostlivosti a empatie, nadmerne očakávania a kritickosť rodičov). Vplyv rodinného prostredia sa môže prejaviť i na problematickej separácií, na formovaní konceptu úspechu, na predstavách o nevyhnutnej miere spoluúčasti na vytváraní vlastného osudu.

6. Sociálne a kultúrne faktory

V odbornej literatúre sa uvádzajú faktory ako kultúrna podmienenosť, módny ideál, negatívna stereotypizácia obezity a premena ženskej role. Spomína sa tiež vplyv médií a sociálnych sietí, sociálna hodnota tela a vzhľadu, zdravotný, sociálny a kultúrny význam jedla, meniaci sa životný štýl. Rovnako i nešpecifické faktory ako zvýšená sociálna úzkosť, súťaživosť, sklon k extrémnym postojom, spôsob trávenia voľného času, znížená sebakontrola, úpadok stravovacej kultúry, vulgarizácia niektorých ekologických a zdravotných poznatkov, atď.

Použitá literatúra:

• Almássyová, G. (2010). PORUCHY PRÍJMU POTRAVY etiopatogenéza a princípy liečby. Bratislava: Lundbeck Slovensko s.r.o.
• Krch, F.D. (Ed.). (2005), Poruchy příjmu potravy (2nd ed.). Praha: Grada Publishing.
• Mussell, M. P., Binford, R. B., & Fulkerson, J. A. (2000). Eating Disorders: Summary of Risk Factors, Prevention Programming, and Prevention Research. The Counseling Psychologist; 28, 764-796. Retrieved June 17, 2010, from Sagepub Database at http://tcp.sagepub.com/cgi/content/abstract/28/6/764
• Novák, M. (2010). Společnost, kultura a poruchy příjmu potravy. Brno: Akademické nakladatelství CERM.
• Papežová, H. (2004). Poruchy příjmu potravy. In C. Höschl, J. Libiger, & J. Švestka (Eds.), Psychiatrie (2nd ed.) (pp. 609-620). Praha: Tigis.

Znižovanie telesnej hmotnosti, zvracanie, nadužívanie preháňadiel alebo diuretík, atď., narúša celkový zdravotný stav človeka a v závažných prípadoch môže viesť až k smrti. Zdravotné ťažkosti, spojené so zníženým príjmom potravy, sa líšia podľa toho, ktoré základné zložky potravy v strave chýbajú. Napríklad pri mentálnej anorexii je zvyčajne výrazne znížený príjem sacharidov a tukov, ale príjem bielkovín a vitamínov môže byť dostatočný. Pri návrate k normálnej zdravej výžive a telesnej hmotnosti, sa tak môžu mnohé zdravotné ťažkosti zlepšiť, alebo dať do poriadku.

V súvislosti s dôsledkami porúch príjmu potravy sa najčastejšie hovorí o telesných ťažkostiach. Okrem nich však dochádza k závažným kognitívnym, emočným, psychickým, osobnostným a sociálnym zmenám i k zmenám v celkovom fungovaní človeka.

Telesné zdravotné komplikácie spojené s poruchami príjmu potravy sa prejavujú v nasledujúcich systémoch či orgánoch:

1. Srdcovocievny systém

U väčšiny ľudí sa vyskytuje spomalenie srdcového rytmu pod 60 tepov za minútu (sínusová bradykardia) a/alebo nízky krvný tlak. Vyskytovať sa môžu tiež poruchy funkcie mitrálnej chlopne, ľavej komory, alebo zhoršenie výkonnosti srdcového svalu. Nadužívanie diuretík, alebo preháňadiel, spôsobuje narušenie elektrolytovej rovnováhy, t.j. rovnováhy množstva sodíka, draslíka, vápnika, horčíka a chlóru v krvi, čo býva častou príčinou poruchy srdcového rytmu (srdcová arytmia). Tá môže viesť k srdcového zlyhaniu a smrti.

2. Dýchací systém

Môže dochádzať k poklesu sily dýchacích svalov a k zvýšenej dýchacej činnosti (hyperventilácia). Tá vzniká ako dôsledok poruchy elektrolytovej rovnováhy a môže viesť až k zastaveniu dýchania.

3. Obličky

Najčastejšie sa vyskytujú poruchy elektrolytovej rovnováhy. Dochádza k rozvratu vnútorného prostredia. Ďalej sa môže vyskytnúť znížená hladina fosfátu a horčíka v krvi, močové kamene, opuchy končatín. Opuchy končatín môžu viesť k výraznému zníženiu koncentrácie bielkovín v krvi. Tá môže spôsobiť veľkú stratu objemu krvi v cievach (hypovolemický šok), obličkové infarkty či srdcové zlyhanie. Pri zníženom príjme potravy a nadužívaní preháňadiel a diuretík, môže dochádzať v dôsledku zníženia draslíka v krvi k poškodeniu, alebo chronickému zlyhaniu obličiek.

4. Tráviaci systém

Typické je poškodenie ústnej dutiny a zubov, zvýšená kazivosť zubov, paradentóza či erózia zubnej skloviny. Vyskytuje sa zdurenie príušných slinných žliaz. Zvracanie spôsobuje zápaly, erózie a vredy pažeráka, žalúdočné a dvanástnikové vredy, vzácnejšie rozvoj Bouerhovho syndrómu či perforácie žalúdka. Pri mentálnej anorexií sa vyskytuje dilatácia (rozšírenie) dvanástnika a prechodná dilatácia tenkého čreva. U ťažko podvyživených jedincov sa môže vyskytnúť akútna dilatácia žalúdka. Častá je zhoršená motilita (hybnosť) čreva. Pri podvýžive spojenej s nedostatkom bielkovín sa vyskytujú abnormality funkcie pečene. Vyskytovať sa môže nevoľnosť, zvracanie, pankreatitída, striedanie zápchy a hnačiek, porucha vstrebávania živín (syndróm malabsorpcie), mastná hnačka (steatorea), alebo nešpecifické zápalové zmeny a krvácanie do tráviaceho systému.

5. Pohybový aparát

Pri rozvoji ochorenia v predpubertálnom veku sa pri nedostatočnej výžive spomaľuje, alebo zastavuje zrenie kostí. Ľudia tak bývajú nižší a útlejší ako ich vrstovníci. V dôsledku nedostatočnej výživy sa často vyskytuje osteopénia, osteoporóza a traumatické zlomeniny. Strata kostného tkaniva sa do značnej miery upraví, keď sa znormalizuje telesná hmotnosť a menštruačný cyklus.

6. Hormonálny systém

U ženského pohlavia sú najvýraznejším príznakom poruchy menštruačného cyklu. Ich najzávažnejšou formou je strata menštruácie. Menštruácia sa zvyčajne znovu objaví po normalizácií telesnej hmotnosti. U mužského pohlavia je znížená tvorba spermií a testosterónu. U oboch pohlaví je prítomná porucha štítnej žľazy. Narušený, alebo nerovnomerný výdaj vazopresínu vedie k ochoreniu diabetes insipidus a zvýšenému močeniu. U veľmi podvyživených ľudí sa vyskytuje zníženie bazálneho metabolizmu, zvýšenie hladiny kortizolu a rastového hormónu.

7. Krv

U viac ako polovice ľudí s mentálnou anorexiou sa vyskytujú zmeny funkcie kostnej drene a zmeny krvného obrazu. Čím je nižšia ich hmotnosť, tým sú tieto zmeny závažnejšie. Dochádzať môže k zníženiu počtu červených krviniek (anémia), bielych krviniek (leukopénia) a k nedostatku krvných doštičiek (trombocytopénia). Vyskytovať sa môžu aj imunologické abnormality. Zhoršuje sa obranyschopnosť organizmu.

8. Nervová sústava

Porucha elektrolytovej rovnováhy spôsobuje mnohé neurologické ťažkosti. Vyskytovať sa môžu tŕpnutie a mravčenie končatín, kŕče celého tela, tetanické kŕče, svalová slabosť, zvýšenie hlbokých šľachových reflexov, poškodenie periférneho nervového systému (periférna neuropatia) a poruchy hybnosti. Ďalej sa môžu vyskytovať poruchy vedomia - stav akútnej zmätenosti, náhla strata vedomia pri poklese krvného tlaku pri zmene polohy, bolesti hlavy, dvojité videnie, abnormálne chuťové vnemy. Vzácne sa pri mentálnej anorexii vyskytuje Wernickeova encefalopatia a pri mentálnej bulímií centrálna myelolýza pontu.

9. Metabolizmus

V dôsledku podvýživy a následnej straty tukového tkaniva, dochádza k zhoršeniu regulácie telesnej teploty, narušeniu metabolizmu vápnika, spomaleniu bazálneho metabolizmu - polovica ľudí má zvýšenú hladinou cholesterolu v krvi. Vyskytujú sa aj poruchy spánku, ktoré ustúpia pri úprave telesnej hmotnosti.

10. Koža

Nedostatočná výživa vedie k vysušovaniu a šupinateniu kože, k objaveniu sa jemného ochlpenia na lícach, končatinách a trupe. V dôsledku zvýšenej hladiny karoténu aj k oranžovému alebo žltému zafarbeniu pokožky. Zvracanie spôsobuje výskyt purpury, modrín a mozoľov na rukách. Užívanie preháňadiel či diuretík, zase spôsobuje kožné vyrážky. Vyskytuje sa tiež zhoršené hojenie rán, stenčenie kože, vypadávanie a lámavosť vlasov, či lámavosť nechtov.

Na oslabení až deficite kognitívnych funkcií sa podieľa viacero faktorov: 1, S postupným rozvojom ochorenia sa človek nezaoberá ničím iným ako myšlienkami na jedlo a svoju hmotnosť. 2, Na správne fungovanie kognitívnych funkcií človek potrebuje adekvátnu výživu a energiu. Tie človek s poruchami príjmu potravy nemá. Preto nemá ani jeho mozog energiu sústrediť sa a správne uvažovať. 3, Pri dlhodobých prípadoch ochorenia dochádza v mozgu k postupným biochemickým a štrukturálnym zmenám. V najzávažnejších prípadoch až k úbytku mozgovej kôry (atrofia). Mnohé z týchto zmien sa po dlhodobej stabilizácii hmotnosti môžu upraviť, mnohé sú však trvalé a ovplyvňujú kvalitu kognitívnych funkcií.

Pozornosť človeka sa zužuje na jedlo a jeho hmotnosť. Nevládze a nevie sa sústrediť. Oslabenie pozornosti spôsobuje, že si nové informácie ťažko pamätá, alebo si nevie spomenúť na tie staršie. Oslabenie pamäte spôsobuje, že sa mu ťažko učí.

Ťažko sa mu premýšľa. Jeho myšlienkové procesy sú pomalšie. Myšlienkové vzorce sú menej logické, skôr rigidné, chýba im flexibilita. Oslabená je schopnosť integrovať informácie do celku. Myslenie sa stáva čierno-bielym, funguje na princípe „všetko alebo nič“. Ak má primeranú alebo nižšiu hmotnosťou, vytvára chybné presvedčenia o svojej hmotnosti. Je presvedčený, že je tučný. V závažných prípadoch môžu mať tieto presvedčenia až charakter bludu. Blud je porucha myslenia. Ide o chorobné, chybné a nevyvrátiteľné presvedčenie. Zhoršuje sa jeho schopnosť plánovať a riešiť problémy. Problémy rieši rigidným spôsobom. Chýba mu predstavivosť a kreativita. Zhoršuje sa jeho vizuálne priestorová orientácia. Je celkovo spomalenejší. Spomaľuje sa nielen celý proces spracovania informácií, ale i jeho reakcie.

Pri život ohrozujúcej hmotnosti je proces spracovania informácií narušený natoľko, že človek akoby už nie je plne schopný porozumieť tomu, čo mu druhí vravia. Preto je pri takto nízkej hmotnosti psychoterapia neúčinná. Človek z nej nedokáže benefitovať. Liečba sa sústreďuje na stabilizáciu hmotnosti.

Emočné, psychické, osobnostné, sociálne zmeny a zmeny na celkovom fungovaní

Nálada človeka s poruchou príjmu potravy často kolíše. Niekedy môže byť smutný, depresívny, inokedy môže mať krátkodobo povznesenú náladu. Často máva emočné rozlady. Býva podráždený a nervózny. Reaguje precitlivelo, niekedy impulzívne, hnevlivo, alebo máva až výbuchy zlosti. Stráca zmysel pre humor.

Je zvýšene kritický voči svojmu okoliu, aj voči sebe. Má negatívny sebaobraz a sám sa hodnotí negatívne. Často prežíva intenzívny pocit, že zlyháva. Vyčíta si to. Má pocity viny. Niekedy sa až nenávidí. Má nízke sebavedomie.

To, čo ho v minulosti tešilo, alebo bolo preňho dôležité, mu už neprináša radosť a stráca preňho význam. Postupne stráca záujem o seba, druhých ľudí a život okolo seba. Stáva sa apatický. Centrom jeho života sa stáva jedlo. Intenzívne prežíva strach z priberania alebo strach z toho, že by mal prijímať viac jedla. Tento strach má fóbickú dimenziu.

Prestáva sa venovať svojim koníčkom. S ľuďmi sa kontaktuje stále menej a menej, uzatvára sa. Stráca priateľov. S blízkymi sa často dostáva do konfliktov. Často im kvôli jedlu klame. Niekedy sa z ich pohľadu správa egocentricky. Nakoniec sa takmer úplne izoluje.

Môžu sa uňho objavovať prechodné alebo pretrvávajúce depresívne, úzkostné i obsedantné príznaky a závislosť na omamných látkach. Obsedantná symptomatika môže mať podobu ritualizovaného správania, napríklad v stravovaní, spotrebovávaní kalórií, osobnej hygiene a čistote domácnosti.

Stále menej sa mu darí v škole, či v práci. Kognitívny deficit, najmä ťažkosti so sústredením a rigidita v spôsobe riešenia problémov môžu viesť k tomu, že v štúdiu alebo v práci zlyháva. Každodenné fungovanie je preňho veľmi náročné. Nepríjemne ho narúšajú zdravotné ťažkosti. Nevládze. Často musí preto školu prerušiť, alebo ju nedokončí. Často absentuje v práci, či už pre zdravotné ťažkosti, alebo hospitalizácie. Môže sa preto dostávať aj do finančných ťažkostí. V najzávažnejších prípadoch môže byť jediným riešením invalidizácia.

Použitá literatúra:

• Freeman, Ch. P. (2005). Zdravotní komplikace mentální anorexie a bulimie a jejich léčba. In F. D. Krch (Ed.), Poruchy příjmu potravy (2nd ed.) (pp. 93-102). Praha: Grada Publishing.
• Navrátilová, M., & Hamrová, M. (2009). Realimentace u závažných poruch příjmu potravy – mentální anorexie a bulimie. New EU Magazine of Medicine, 1–2, 22-36. Papežová, H. (2006). Kognitivní funkce u poruch příjmu potravy. In M. Preiss, H. Kučerová a kol. Neuropsychologie v psychiatrii. (pp. 269-292). Praha: Grada.