Znižovanie telesnej hmotnosti, zvracanie, nadužívanie preháňadiel alebo diuretík, atď., narúša celkový zdravotný stav človeka a v závažných prípadoch môže viesť až k smrti. Zdravotné ťažkosti, spojené so zníženým príjmom potravy, sa líšia podľa toho, ktoré základné zložky potravy v strave chýbajú. Napríklad pri mentálnej anorexii je zvyčajne výrazne znížený príjem sacharidov a tukov, ale príjem bielkovín a vitamínov môže byť dostatočný. Pri návrate k normálnej zdravej výžive a telesnej hmotnosti, sa tak môžu mnohé zdravotné ťažkosti zlepšiť, alebo dať do poriadku.
V súvislosti s dôsledkami porúch príjmu potravy sa najčastejšie hovorí o telesných ťažkostiach. Okrem nich však dochádza k závažným kognitívnym, emočným, psychickým, osobnostným a sociálnym zmenám i k zmenám v celkovom fungovaní človeka.
Telesné zdravotné komplikácie spojené s poruchami príjmu potravy sa prejavujú v nasledujúcich systémoch či orgánoch:
1. Srdcovocievny systém
U väčšiny ľudí sa vyskytuje spomalenie srdcového rytmu pod 60 tepov za minútu (sínusová bradykardia) a/alebo nízky krvný tlak. Vyskytovať sa môžu tiež poruchy funkcie mitrálnej chlopne, ľavej komory, alebo zhoršenie výkonnosti srdcového svalu. Nadužívanie diuretík, alebo preháňadiel, spôsobuje narušenie elektrolytovej rovnováhy, t.j. rovnováhy množstva sodíka, draslíka, vápnika, horčíka a chlóru v krvi, čo býva častou príčinou poruchy srdcového rytmu (srdcová arytmia). Tá môže viesť k srdcového zlyhaniu a smrti.
2. Dýchací systém
Môže dochádzať k poklesu sily dýchacích svalov a k zvýšenej dýchacej činnosti (hyperventilácia). Tá vzniká ako dôsledok poruchy elektrolytovej rovnováhy a môže viesť až k zastaveniu dýchania.
3. Obličky
Najčastejšie sa vyskytujú poruchy elektrolytovej rovnováhy. Dochádza k rozvratu vnútorného prostredia. Ďalej sa môže vyskytnúť znížená hladina fosfátu a horčíka v krvi, močové kamene, opuchy končatín. Opuchy končatín môžu viesť k výraznému zníženiu koncentrácie bielkovín v krvi. Tá môže spôsobiť veľkú stratu objemu krvi v cievach (hypovolemický šok), obličkové infarkty či srdcové zlyhanie. Pri zníženom príjme potravy a nadužívaní preháňadiel a diuretík, môže dochádzať v dôsledku zníženia draslíka v krvi k poškodeniu, alebo chronickému zlyhaniu obličiek.
4. Tráviaci systém
Typické je poškodenie ústnej dutiny a zubov, zvýšená kazivosť zubov, paradentóza či erózia zubnej skloviny. Vyskytuje sa zdurenie príušných slinných žliaz. Zvracanie spôsobuje zápaly, erózie a vredy pažeráka, žalúdočné a dvanástnikové vredy, vzácnejšie rozvoj Bouerhovho syndrómu či perforácie žalúdka. Pri mentálnej anorexií sa vyskytuje dilatácia (rozšírenie) dvanástnika a prechodná dilatácia tenkého čreva. U ťažko podvyživených jedincov sa môže vyskytnúť akútna dilatácia žalúdka. Častá je zhoršená motilita (hybnosť) čreva. Pri podvýžive spojenej s nedostatkom bielkovín sa vyskytujú abnormality funkcie pečene. Vyskytovať sa môže nevoľnosť, zvracanie, pankreatitída, striedanie zápchy a hnačiek, porucha vstrebávania živín (syndróm malabsorpcie), mastná hnačka (steatorea), alebo nešpecifické zápalové zmeny a krvácanie do tráviaceho systému.
5. Pohybový aparát
Pri rozvoji ochorenia v predpubertálnom veku sa pri nedostatočnej výžive spomaľuje, alebo zastavuje zrenie kostí. Ľudia tak bývajú nižší a útlejší ako ich vrstovníci. V dôsledku nedostatočnej výživy sa často vyskytuje osteopénia, osteoporóza a traumatické zlomeniny. Strata kostného tkaniva sa do značnej miery upraví, keď sa znormalizuje telesná hmotnosť a menštruačný cyklus.
6. Hormonálny systém
U ženského pohlavia sú najvýraznejším príznakom poruchy menštruačného cyklu. Ich najzávažnejšou formou je strata menštruácie. Menštruácia sa zvyčajne znovu objaví po normalizácií telesnej hmotnosti. U mužského pohlavia je znížená tvorba spermií a testosterónu. U oboch pohlaví je prítomná porucha štítnej žľazy. Narušený, alebo nerovnomerný výdaj vazopresínu vedie k ochoreniu diabetes insipidus a zvýšenému močeniu. U veľmi podvyživených ľudí sa vyskytuje zníženie bazálneho metabolizmu, zvýšenie hladiny kortizolu a rastového hormónu.
7. Krv
U viac ako polovice ľudí s mentálnou anorexiou sa vyskytujú zmeny funkcie kostnej drene a zmeny krvného obrazu. Čím je nižšia ich hmotnosť, tým sú tieto zmeny závažnejšie. Dochádzať môže k zníženiu počtu červených krviniek (anémia), bielych krviniek (leukopénia) a k nedostatku krvných doštičiek (trombocytopénia). Vyskytovať sa môžu aj imunologické abnormality. Zhoršuje sa obranyschopnosť organizmu.
8. Nervová sústava
Porucha elektrolytovej rovnováhy spôsobuje mnohé neurologické ťažkosti. Vyskytovať sa môžu tŕpnutie a mravčenie končatín, kŕče celého tela, tetanické kŕče, svalová slabosť, zvýšenie hlbokých šľachových reflexov, poškodenie periférneho nervového systému (periférna neuropatia) a poruchy hybnosti. Ďalej sa môžu vyskytovať poruchy vedomia - stav akútnej zmätenosti, náhla strata vedomia pri poklese krvného tlaku pri zmene polohy, bolesti hlavy, dvojité videnie, abnormálne chuťové vnemy. Vzácne sa pri mentálnej anorexii vyskytuje Wernickeova encefalopatia a pri mentálnej bulímií centrálna myelolýza pontu.
9. Metabolizmus
V dôsledku podvýživy a následnej straty tukového tkaniva, dochádza k zhoršeniu regulácie telesnej teploty, narušeniu metabolizmu vápnika, spomaleniu bazálneho metabolizmu - polovica ľudí má zvýšenú hladinou cholesterolu v krvi. Vyskytujú sa aj poruchy spánku, ktoré ustúpia pri úprave telesnej hmotnosti.
10. Koža
Nedostatočná výživa vedie k vysušovaniu a šupinateniu kože, k objaveniu sa jemného ochlpenia na lícach, končatinách a trupe. V dôsledku zvýšenej hladiny karoténu aj k oranžovému alebo žltému zafarbeniu pokožky. Zvracanie spôsobuje výskyt purpury, modrín a mozoľov na rukách. Užívanie preháňadiel či diuretík, zase spôsobuje kožné vyrážky. Vyskytuje sa tiež zhoršené hojenie rán, stenčenie kože, vypadávanie a lámavosť vlasov, či lámavosť nechtov.
Na oslabení až deficite kognitívnych funkcií sa podieľa viacero faktorov: 1, S postupným rozvojom ochorenia sa človek nezaoberá ničím iným ako myšlienkami na jedlo a svoju hmotnosť. 2, Na správne fungovanie kognitívnych funkcií človek potrebuje adekvátnu výživu a energiu. Tie človek s poruchami príjmu potravy nemá. Preto nemá ani jeho mozog energiu sústrediť sa a správne uvažovať. 3, Pri dlhodobých prípadoch ochorenia dochádza v mozgu k postupným biochemickým a štrukturálnym zmenám. V najzávažnejších prípadoch až k úbytku mozgovej kôry (atrofia). Mnohé z týchto zmien sa po dlhodobej stabilizácii hmotnosti môžu upraviť, mnohé sú však trvalé a ovplyvňujú kvalitu kognitívnych funkcií.
Pozornosť človeka sa zužuje na jedlo a jeho hmotnosť. Nevládze a nevie sa sústrediť. Oslabenie pozornosti spôsobuje, že si nové informácie ťažko pamätá, alebo si nevie spomenúť na tie staršie. Oslabenie pamäte spôsobuje, že sa mu ťažko učí.
Ťažko sa mu premýšľa. Jeho myšlienkové procesy sú pomalšie. Myšlienkové vzorce sú menej logické, skôr rigidné, chýba im flexibilita. Oslabená je schopnosť integrovať informácie do celku. Myslenie sa stáva čierno-bielym, funguje na princípe „všetko alebo nič“. Ak má primeranú alebo nižšiu hmotnosťou, vytvára chybné presvedčenia o svojej hmotnosti. Je presvedčený, že je tučný. V závažných prípadoch môžu mať tieto presvedčenia až charakter bludu. Blud je porucha myslenia. Ide o chorobné, chybné a nevyvrátiteľné presvedčenie. Zhoršuje sa jeho schopnosť plánovať a riešiť problémy. Problémy rieši rigidným spôsobom. Chýba mu predstavivosť a kreativita. Zhoršuje sa jeho vizuálne priestorová orientácia. Je celkovo spomalenejší. Spomaľuje sa nielen celý proces spracovania informácií, ale i jeho reakcie.
Pri život ohrozujúcej hmotnosti je proces spracovania informácií narušený natoľko, že človek akoby už nie je plne schopný porozumieť tomu, čo mu druhí vravia. Preto je pri takto nízkej hmotnosti psychoterapia neúčinná. Človek z nej nedokáže benefitovať. Liečba sa sústreďuje na stabilizáciu hmotnosti.
Emočné, psychické, osobnostné, sociálne zmeny a zmeny na celkovom fungovaní
Nálada človeka s poruchou príjmu potravy často kolíše. Niekedy môže byť smutný, depresívny, inokedy môže mať krátkodobo povznesenú náladu. Často máva emočné rozlady. Býva podráždený a nervózny. Reaguje precitlivelo, niekedy impulzívne, hnevlivo, alebo máva až výbuchy zlosti. Stráca zmysel pre humor.
Je zvýšene kritický voči svojmu okoliu, aj voči sebe. Má negatívny sebaobraz a sám sa hodnotí negatívne. Často prežíva intenzívny pocit, že zlyháva. Vyčíta si to. Má pocity viny. Niekedy sa až nenávidí. Má nízke sebavedomie.
To, čo ho v minulosti tešilo, alebo bolo preňho dôležité, mu už neprináša radosť a stráca preňho význam. Postupne stráca záujem o seba, druhých ľudí a život okolo seba. Stáva sa apatický. Centrom jeho života sa stáva jedlo. Intenzívne prežíva strach z priberania alebo strach z toho, že by mal prijímať viac jedla. Tento strach má fóbickú dimenziu.
Prestáva sa venovať svojim koníčkom. S ľuďmi sa kontaktuje stále menej a menej, uzatvára sa. Stráca priateľov. S blízkymi sa často dostáva do konfliktov. Často im kvôli jedlu klame. Niekedy sa z ich pohľadu správa egocentricky. Nakoniec sa takmer úplne izoluje.
Môžu sa uňho objavovať prechodné alebo pretrvávajúce depresívne, úzkostné i obsedantné príznaky a závislosť na omamných látkach. Obsedantná symptomatika môže mať podobu ritualizovaného správania, napríklad v stravovaní, spotrebovávaní kalórií, osobnej hygiene a čistote domácnosti.
Stále menej sa mu darí v škole, či v práci. Kognitívny deficit, najmä ťažkosti so sústredením a rigidita v spôsobe riešenia problémov môžu viesť k tomu, že v štúdiu alebo v práci zlyháva. Každodenné fungovanie je preňho veľmi náročné. Nepríjemne ho narúšajú zdravotné ťažkosti. Nevládze. Často musí preto školu prerušiť, alebo ju nedokončí. Často absentuje v práci, či už pre zdravotné ťažkosti, alebo hospitalizácie. Môže sa preto dostávať aj do finančných ťažkostí. V najzávažnejších prípadoch môže byť jediným riešením invalidizácia.
Použitá literatúra:
- Freeman, Ch. P. (2005). Zdravotní komplikace mentální anorexie a bulimie a jejich léčba. In F. D. Krch (Ed.), Poruchy příjmu potravy (2nd ed.) (pp. 93-102). Praha: Grada Publishing.
- Navrátilová, M., & Hamrová, M. (2009). Realimentace u závažných poruch příjmu potravy – mentální anorexie a bulimie. New EU Magazine of Medicine, 1–2, 22-36.
Papežová, H. (2006). Kognitivní funkce u poruch příjmu potravy. In M. Preiss, H. Kučerová a kol. Neuropsychologie v psychiatrii. (pp. 269-292). Praha: Grada.