Anabell Slovensko | Pomáhame ľuďom s poruchami príjmu potravy

PRE PRÍBUZNÝCH

12 zásad ako sa správať k človeku s poruchou príjmu potravy pre ich príbuzných a blízkych

1. Akceptujte!
Akceptovať neznamená súhlasiť. Akceptovať znamená prijať právo na odlišnosť. Akceptujte preto svojho blízkeho, jeho emócie, jeho vnímanie seba i sveta, jeho ochorenie, i symptómy jeho ochorenia.Akceptujte preto svojho blízkeho, jeho emócie, jeho vnímanie seba i sveta, jeho ochorenie, i symptómy jeho ochorenia. „Ale to je blbosť, to tak vôbec nie je! Ty si vymýšľaš!“ sú výroky, ktoré dokážu zraniť každého, aj zdravého človeka. Najmä ak sa Vám práve zdôveril so svojimi najbolestivejšími pocitmi.
2. Vzdelávajte sa!
„Celé je to o tom, že chce byť vychudnutá ako tie modelky v časopisoch.“ O poruchách príjmu potravy koluje medzi širokou verejnosťou veľa mýtov a stereotypov. Preto je i pre blízkych človeka s poruchou príjmu potravy veľmi dôležité, vedieť ich identifikovať a nepodľahnúť im. Najdôležitejší z faktov (na rozdiel od mýtov) je, že porucha príjmu potravy je závažné psychosomatické ochorenie a je potrebné ho liečiť. Vyhľadávajte si preto informácie o tomto ochorení z dôveryhodných prameňov. Takto môžete nájsť mnohé odpovede na Vaše otázky a môžete byť lepšou, edukovanou oporou pre Vášho blízkeho. Investovanou energiou totiž prejavujete starostlivosť oňho a zároveň sami seba chránite pred stigmou.
3. Nebagatelizujte problém!
„Však to je jednoduché – proste sa najedz!“, „Však prestaň jesť, keď už si sýta. Aký je v tom problém?“ Uznajte závažnosť, ale najmä náročnosť tohto ochorenia. Boj s poruchou príjmu potravy je dlhodobým procesom, počas ktorého chorý človek niekoľkokrát za deň bojuje so svojimi démonmi, strachmi, úzkosťami a ďalšími negatívnymi pocitmi. Vyčerpáva ho rovnako po fyzickej i psychickej stránke. V najzávažnejších prípadoch sa končí smrťou. Dajte preto svojmu blízkemu najavo, že si uvedomujete, aké to musí byť náročné, resp. že si ani nedokážete predstaviť aké to musí byť pre neho ťažké.
4. Pýtajte sa!
„Čo by si odo mňa potreboval/a?“, „Ako by som Ti mohol/la pomôcť?“. Mnohokrát si v živote vytvárame domnienky o tom, čo druhí ľudia prežívajú, čo cítia a čo by potrebovali. Zvyčajne pritom vychádzame z našich vlastných skúseností alebo predstáv o problémoch a ich riešeniach. Opierame sa o falošnú dôveru v univerzálnu platnosť nášho emočného prežívania. Každý človek je však v mnohých ohľadoch jedinečný a preto naše domnienky o tom, ako sa ten druhý cíti a čo by potreboval, môžu byť často úplne mylné. A teda iné ako to, čo by sme cítili alebo potrebovali na ich mieste my. Poruchy príjmu potravy nie sú výnimkou. Preto je dôležité, aby ste si Vaše predstavy u Vášho blízkeho “overovali” - nebojte sa ho otvorene pýtať (obzvlášť na nepríjemné či “ťažké” veci)! Rovnako dôležité je, aby ste sa úprimne zaujímali o jeho odpovede. Možno Vás nimi prekvapí.
5. Buďte autentickí vo Vašich emóciách!
„Bola som síce nahnevaná, ale aj tak som sa tvárila, že je všetko v poriadku.“ Ak dokážeme byť autentickí, chránime tým psychické zdravie nielen svojich blízkych, ale najmä svoje vlastné. Byť autentickým znamená zosúladiť emočné prežívanie s tým, ako sa správame, ako tieto emócie vyjadrujeme navonok. Je to jeden z najvýznamnejších ochranných faktorov, ktorý si môžeme do rodiny priniesť. Negatívnym emóciám sa nedá vyhnúť, sú prirodzenou a nevyhnutnou súčasťou vnútorného prežívania každého človeka. Nebojte sa preto Vaše negatívne emócie prežívať a vyjadrovať. Ich potláčanie celý problém znásobuje.
6. Nehodnoťte a nekomentujte výzor!
„Preboha, to ako si môže niekto s takouto postavou obliecť legíny?“ Ľudia, ktorí trpia poruchou príjmu potravy sú doslova uväznení v zajatí negatívnych hodnotení o vlastnej osobe, svojich osobnostných črtách či schopnostiach, o postave. Neprijatie svojho tela, porucha telesnej schémy (vidím sa tučnejšie, než aká v skutočnosti som), neustále porovnávanie sa s výzorom ostatných, stavanie vlastnej hodnoty na počte kilogramov, atď. To všetko je veľmi silnou súčasťou ich trápenia. Ak tieto ich presvedčenia zmenené chorobou nechcete podporovať, nehodnoťte ich výzor ani výzor ostatných. Vyhnite sa komentovaniu váhy, telesných proporcií, oblečenia. Navyše komunikácia bez prítomného porovnávania a hodnotenia podporuje pocity akceptácie a bezpečia v rodine.
7. O jedle sa nerozprávajte a stolujte spoločne!
„Až teraz som si všimla, koľko má ten plnotučný jogurt kalórií...“. Takmer každá žena do určitej miery venuje pozornosť svojmu výzoru a stravovaniu. Je však dôležité uvedomiť si, že ak zdieľate domácnosť s príbuzným s poruchou príjmu potravy, bežné poznámky sa stávajú nebezpečnými spúšťačmi ohrozujúceho správania alebo myšlienok chorého. Naopak, ak chcete svojho blízkeho podporiť, zaveďte v domácnosti spoločné stravovanie, pri ktorom sa ale nerozprávajte o jedle na tanieroch. Ľudia s poruchou príjmu potravy majú tendenciu jedávať osamote, jedlá vynechávať alebo sa prejedať. Pri jedle prežívajú mnoho negatívnych emócií ako napr. strach, úzkosť, smútok. Vytvorenie podpornej atmosféry pri spoločnom stole je jeden zo spôsobov, ako im môžete od týchto pocitov uľaviť. Preto sa vyhnite i výčitkám a obvineniam, ktoré sú spojené s aktuálnou úrovňou stravovania Vášho blízkeho.
8. Nezužujte Váš rodinný život na poruchu príjmu potravy!
„U nás doma sa už nič iné ani nerieši!“ Mnohokrát sa stáva, že choroba jedného člena rodiny “obsadí” celý rodinný systém, stáva sa centrom diania a riadi život všetkých ostatných členov rodiny. Na chorého člena rodiny sa sústredí neustála pozornosť, čo sa preňho môže stať po určitom čase veľmi zaťažujúce. Na ostatných členov rodiny sa naopak zabúda, čo pre nich môže byť po emočnej stránke zraňujúce. Hoci sa Vaša rodina ocitla v nesmierne ťažkej situácii, skúste sa aj napriek tomu nenechať poruchou príjmu potravy plne pohltiť. Rodinný život by sa nemal zredukovať na diagnózu. Motivujúce, podporné a bezpečné prostredie pre liečbu chorého je i také, kde sa nezabúda na všetkých jej členov a na všetky ostatné radosti i starosti, ktoré boli súčasťou rodinného života pred prítomnosťou ochorenia. Udalostiam ako dedkove narodeniny, stužková súrodenca, starosti v práci, atď., prikladajte primeranú dôležitosť a nezabúdajte ich autenticky prežívať.
9. Ľúbte, ale dodržujte hranice!
Nastavenie stravovacieho režimu, režimu každodenného fungovania a pravidiel v domácnosti, je pri ambulantnej liečbe človeka s poruchou príjmu potravy kľúčové. Najmä ak ste rodičia neplnoletého dieťaťa. Dôležité je uvedomiť si, že režimové zmeny a nové pravidlá sa týkajú nielen človeka s poruchou príjmu potravy, ale všetkých členov domácnosti. Preto je dôležité, aby ste sa i Vy boli ochotný vzdať niektorých návykov a niekedy i pohodlia, otvorili sa novým pravidlám a boli poctivý v ich dodržiavaní. Z tohto dôvodu je veľmi užitočné a prezieravé, dohodnúť si tieto opatrenia s pomocou psychiatra alebo psychológa. Odborník Vám vysvetlí, v čom spočíva dôležitosť jednotlivých opatrení, a ako by vlastne mali vyzerať. Môže Vám tiež pomôcť viesť konštruktívny dialóg a byť mediátorom vyjednávania o pravidlách. V ideálnom prípade, keď so zavedením týchto opatrení súhlasia všetky strany, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že budú dodržiavané. Ak i Vy dodržíte Váš sľub a budete sa správať podľa dohodnutých pravidiel, budete síce niekedy prísny, ale najmä fér, čitateľný, predvídateľný, starostlivý a tým pádom i ľúbiaci rodič.
10. Nájdite správnu mieru KONTROLY!
Kontrola človeka s poruchou príjmu potravy je v procese liečby nevyhnutne prítomná. A hoci je to jedna z najnáročnejších tém, je dôležité, aby všetci členovia rodiny jej prítomnosť akceptovali a nevyhýbali sa rozprávaniu o nej. Ideálna miera kontroly pomáha a motivuje. Prílišná kontrola ubližuje a vedie k odporu. Chýbajúca kontrola vyvoláva pocit nezáujmu. Ako ale máte vedieť, aká je tá správna miera kontroly? Správna miera kontroly je vždy individuálna, tak ako je individuálny každý rodinný systém. Podobne ako v predchádzajúcom bode, je vhodné spolupracovať pri nastavovaní pravidiel a miery kontroly s psychiatrom alebo psychológom (najmä ak ide o Vaše dieťa). Byť transparentný a dohodnúť sa za súhlasu všetkých zúčastnených strán. Neskôr nezabúdajte na to, že miera i pravidlá kontroly nemajú byť “večné” a rigidné, ale je dobré ich flexibilne prispôsobovať a meniť v súlade s ustupujúcimi príznakmi ochorenia.
11. Buďte vzorom!
Chceme od svojich blízkych, aby na sebe tvrdo pracovali, aby odstraňovali svoje problematické – sebapoškodzujúce správanie, aby boli zdraví. Chceme, aby sa začali usmievať, aby sa začali mať radi, neriešili výzor a jedlo, aby sa tešili zo života, boli dobrými dcérami, synmi, a partnermi. Chceme aby nám dôverovali a opätovne s nami zdieľali svoje životy. Ale sme takí i my? Dávame im to, čo od nich vyžadujeme? Sme im vzorom v tom, ako sa stravujeme, ako narábame so svojím telom, akou hodnotou je pre nás náš výzor? Ako si vážime seba, svoje kvality i druhých ľudí? Ako fungujeme v každodennom živote, ako zvládame záťaž, ako sa konfrontujeme s negatívnymi emóciami a ako ich vyjadrujeme, akým hodnotám prikladáme dôraz (na vedomej i nevedomej úrovni)? Doprajte si čas a položte si tieto otázky. Nezabúdajte na to, že hlavným spôsobom ako sa deti (často i dospelí) učia je nápodoba. Vaša vlastná sebareflexia a jasné pomenovanie toho, akým vzorom chcete byť pre Vášho blízkeho s poruchou príjmu potravy je veľmi užitočná pre Vás, i preňho. Sú veci, ktoré sa stali a nedajú sa zmeniť. Vždy však môžete začať tým, že budete vzorom napríklad v dodržiavaní nových pravidiel (viď. bod 9. a 10.).
12. Vyhľadajte pomoc aj pre seba!
Poruchy príjmu potravy sú závažným ochorením s komplikovanou dynamikou biologických, sociálnych a psychologických faktorov. Vždy však zasahujú všetkých členov rodiny, ktorí sa môžu trápiť rovnako ako človek s poruchou príjmu potravy. Ich trápenie má síce inú podobu, ale je prítomné a bolí. Preto neváhajte, prekonajte prípadné vnútorné zábrany, a vyhľadajte odbornú pomoc psychológa i pre seba. Či už ho vyhľadáte pre potreby psychoterapie alebo psychoedukácie, bude to pre Vás užitočné z viacerých dôvodov. Pomôžete svojmu trápeniu, možno nájdete rôzne odpovede na Vaše otázky a možno prácou na sebe odstránite jeden z menej funkčných mechanizmov vo Vašej rodine. A možno lepšie porozumiete charakteru ochorenia Vášho blízkeho i spôsobu ako k nemu pristupovať. A možno Vás to s ním v konečnom dôsledku zblíži.